
Získal som islam ako náboženstvo, bez toho, aby som stratil vieru v Ježiša Krista (pokoj s ním) alebo v ktoréhokoľvek z prorokov Všemohúceho Boha
„Povedz: ‚Ó ľudia Písma! Príďme k slovám, ktoré sú pre nás spoločné: že nebudeme uctievať nikoho okrem Allaha, že Mu nebudeme nič pripisovať…‘“
(Korán 3:64)
Pripravil:
Muhammad Al-Sayed Muhammad
[Z knihy: Prečo veriť v proroka islamu, Muhammada (pokoj s ním)?]
[Why Believe in the Prophet of Islam, Muhammad (peace be upon him)?]
Na základe témy, ktorú preberáme:
[Získal som islam ako náboženstvo, bez toho, aby som stratil vieru v Ježiša Krista (pokoj s ním) alebo v ktoréhokoľvek z prorokov Všemohúceho Boha], sa pýta:
Prečo je islam ziskom a víťazstvom? A ako nestrácam vieru v Ježiša Krista (pokoj s ním) alebo v ktoréhokoľvek proroka?
V prvom rade je nevyhnutné oslobodiť sa od osobných túžob a predsudkov, aby sme mohli pristupovať k tejto záležitosti s rozumom a logickým myslením — teda spôsobom, ktorý súhlasí so zdravým rozumom, s využitím daru rozumu, ktorý Allah (Boh) udelil ľuďom.
Obzvlášť sa to týka otázok viery v Boha, Stvoriteľa, Vznešeného a Veľkolepého, a v presvedčenie, za ktoré bude jednotlivec niesť zodpovednosť pred svojím Pánom. To si vyžaduje schopnosť rozoznať pravdu od nepravdy a vybrať si správne — čo je prirodzené pre každého človeka — aby nasledoval najlepšiu vieru, ktorá zodpovedá Božej vznešenosti.
Jedinec pocíti zisk islamu a uvedomí si ho, keď uvidí dôkazy o jeho pravdivosti a dôkazy potvrdzujúce posolstvo jeho proroka Muhammada (pokoj s ním), ktorý bol vyslaný ako zvestovateľ tejto viery. Takýto človek bude potom chváliť Boha za to, že ho viedol k požehnaniu islamu ako náboženstva, po tom, čo mu dal schopnosť rozpoznať jeho pravdu a pravdivosť posolstva proroka.
Stručne, niektoré z týchto dôkazov zahŕňajú:
Po prvé: Prorok Muhammad – mier s ním – bol už od detstva medzi svojím ľudom známy svojimi výnimočnými morálnymi vlastnosťami. Tieto vlastnosti jasne poukazujú na Božiu múdrosť, keď si ho vyvolil za proroka. Na čele týchto vlastností stojí jeho pravdovravnosť a dôveryhodnosť. Je nepredstaviteľné, že by človek známy týmito cnosťami – natoľko, že dostal prezývky podľa nich – opustil pravdu a klamal svoj ľud, nieto ešte, aby klamal o Bohu tvrdením, že je prorokom a poslom.
Po druhé: Jeho výzva – mier s ním – je v súlade s čistým ľudským pudom a zdravým rozumom. Zahŕňa najmä:
👉 Výzvu veriť v existenciu Boha, Jeho jedinečnosť v božstve, Jeho majestát a nesmiernu moc.
👉 Výzvu, aby sa nikomu okrem Neho neprednášali modlitby ani nepreukazovala uctievacia oddanosť – nie ľuďom, ani kameňom, zvieratám, stromom atď.
👉 Výzvu nebáť sa nikoho a nič nežiadať okrem Neho.
Pretože keď človek premýšľa: „Kto ma stvoril a kto stvoril všetky tieto stvorenia?“, logická odpoveď znie: Tým, kto ich stvoril a priviedol do existencie z ničoho, musí byť mocný a veľkolepý Boh. Veď je nelogické, aby niečo vzniklo z ničoho bez stvoriteľa.
A keď sa následne opýta: „Kto teda stvoril tohto Boha?“ – a predpokladaná odpoveď by znela: „Je to ďalší mocný boh“ – potom sa človek ocitne v nekonečnom cykle opakovania tej istej otázky a odpovede. Preto logická odpoveď je, že Stvoriteľ, ktorý má absolútnu moc nad stvorením a tvorí z ničoho, nemá žiadneho stvoriteľa – a len On sám je Pravý Boh, Jediný, Nezávislý, jediný hodný uctievania.
Navyše, neprislúcha Bohu (Alláhovi), aby prebýval vo stvorenej bytosti, ktorá spí, močí a vylučuje. A to platí aj pre zvieratá (ako sú kravy a iné), najmä keď ich koniec je smrť a rozklad na páchnuce mŕtvoly.
📚 Viac nájdete v knihe: „Tichý dialóg medzi hinduistom a moslimom“.
“A Quiet Dialogue between a Hindu and a Muslim”.
👉 Výzva nepredstavovať si Boha vo forme sôch alebo iných podôb, pretože On je Vznešený nad akýmkoľvek obrazom, ktorý by človek mohol vytvoriť podľa svojej predstavivosti.
📚 Viac nájdete v knihe: „Pokojný dialóg medzi budhistom a moslimom“.
“A Peaceful Dialogue Between a Buddhist and a Muslim”.
👉 Výzva očistiť predstavu o Bohu od potreby plodiť, pretože On je Jediný, nebol splodený a ani nikoho neplodí. Keby tak urobil, čo by Mu zabránilo mať dve, tri alebo viac detí? Nepripisovali by sa im potom božské vlastnosti? A tým by sa modlitby a uctievanie odviedli k viacerým bohom.
👉 Výzva očistiť Boha od vlastností nechutných a nedôstojných, ktoré sú mu pripisované v iných náboženstvách, napríklad:
o Že Boh ľutoval, že stvoril človeka, ako sa uvádza v Genezis 6:6 [Kresťanská Biblia zahŕňa židovské písma ako svoju prvú časť, známu ako Starý zákon]. Ľútosť a výčitky vyplývajú z chýb, ktoré vznikajú nepoznaním následkov.
o Že Boh odpočíval po stvorení nebies a zeme, ako sa uvádza v Exodus 31:17, a že získaval späť svoju silu (podľa anglického prekladu). No odpočinok a získavanie energie sú znaky únavy a slabosti.
📚 Viac nájdete v knihe: „Porovnanie medzi islamom, kresťanstvom, judaizmom a voľbou medzi nimi“.
“A Comparison Between Islam, Christianity, Judaism, and The Choice Between Them”
👉 Výzva oslobodiť Boha od vlastnosti rasizmu a že nie je – ako tvrdí judaizmus – bohom jednotlivcov alebo skupín. Tak ako je človek prirodzene predisponovaný svojím Stvoriteľom k odmietaniu a odporu voči rasizmu, nie je vhodné pripisovať túto vlastnosť Bohu, ktorý túto prirodzenú nechuť voči rasizmu vložil do ľudských sŕdc.
👉 Výzva veriť vo veľkosť, dokonalosť a krásu Božích vlastností, ktorá zdôrazňuje Jeho nekonečnú moc, dokonalú múdrosť a všezahŕňajúce poznanie.
👉 Výzva veriť v nebeské knihy, prorokov a anjelov.
Uvádza sa tu analógia medzi strojom a ľudskou bytosťou:
Tak ako stroj so svojimi zložitými súčiastkami potrebuje návod na obsluhu od svojho tvorcu, aby sa vysvetlilo jeho fungovanie a používanie a aby sa predišlo jeho poškodeniu (čo zároveň naznačuje uznanie existencie jeho tvorcu), rovnako tak aj človek – ktorý je oveľa zložitejší ako akýkoľvek stroj – potrebuje návod na použitie a vedenie, teda knihu usmernenia, ktorá objasní jeho správanie a slúži ako prostriedok na usporiadanie jeho životného štýlu podľa princípov stanovených jeho Bohom. Toto vedenie je sprostredkované prostredníctvom Božích prorokov, ktorých si vyvolil na prenášanie svojho zjavenia cez anjela povereného doručením Božích posolstiev vo forme zákonov a usmernení.
👉 Výzva na pozdvihnutie postavenia a dôstojnosti Božích prorokov a poslov a očistenie ich od činov, ktoré im pripisujú iné náboženstvá, no ktoré sú v priamom rozpore s charakterom cnostného človeka, nieto ešte proroka. Napríklad:
o Obvinenie judaizmu a kresťanstva, že prorok Áron uctieval modlu v podobe teľaťa, a nielen to – že dokonca postavil preň svätyňu a prikázal Izraelitom, aby ho uctievali, ako sa uvádza v Exode 32.
o Ich obvinenie proroka Lóta, že sa opil a oplodnil svoje dve dcéry, ktoré mu porodili deti (Genezis 19).
Kritizovať tých, ktorých si Všemohúci Allah vybral za svojich vyslancov medzi Ním a Jeho stvorením a na sprostredkovanie Jeho posolstva, je to isté ako kritizovať samotnú Allahovu voľbu a opisovať Ho ako niekoho, kto nepozná neviditeľné a kto postráda múdrosť – pre údajne zlý výber tých, ktorí majú byť vzorom nasledovania spomedzi prorokov a poslov, ktorí mali byť svetlami vedenia pre všetkých ľudí.
? Vynára sa otázka: Ak ani proroci a poslovia neboli uchránení pred nemorálnosťami, ktoré sa im pripisujú, budú pred nimi v bezpečí ich nasledovníci? Takéto obvinenia môžu byť zámienkou na páchanie týchto nemorálností a prispieť k ich rozširovaniu.
👉 Výzva k viere v Deň súdu, keď budú tvory vzkriesené po svojej smrti, a potom dôjde k zúčtovaniu. Odmena bude veľká – večný blažený život – za vieru a konanie dobra, a krutý trest – v nešťastnom živote – za neveru a zlo.
👉 Výzva k spravodlivému zákonodarstvu a vznešenému učeniu a k náprave skreslení v náboženských presvedčeniach predchádzajúcich náboženstiev. Príkladom toho je:
- Ženy: Kým judaizmus a kresťanstvo pripisujú Eve (manželke Adama, mier s ním), že bola príčinou Adamovej neposlušnosti tým, že ho zviedla k jedeniu zo zakázaného stromu, ako je uvedené v (Genesis 3:12), a že ju Boh za to potrestal bolesťou tehotenstva a pôrodu, ako aj jej potomkov (Genesis 3:16), vznešený Korán objasnil, že Adamova neposlušnosť bola spôsobená zvádzaním satana (a nie jeho manželky Evy), ako je to v [Súra Al-A‘ráf: 19–22] a [Súra Táhá: 120–122], čím odstránil pohŕdanie ženami, ktoré bolo prítomné v predchádzajúcich náboženstvách kvôli tomuto presvedčeniu.
Islam prišiel s výzvou ctiť ženu vo všetkých etapách jej života. Príkladom toho sú slová proroka Muhammada (mier s ním):
„Správajte sa k ženám láskavo.“ [Sahíh al-Buchárí]
A jeho výrok (mier s ním):
„Kto má dcéru a nezakopáva ju zaživa, neponižuje ju a neuprednostňuje svojho syna pred ňou, toho Allah vovedie do Raja kvôli nej.“ [Vyrozprával Ahmad]
- Vojny: Zatiaľ čo judaizmus a kresťanstvo uvádzajú množstvo príbehov o vojnách, ktoré vyzývajú na zabíjanie a ničenie všetkých – vrátane detí, žien, starcov a mužov, ako je to v (Jozue 6:21) a inde, čo vysvetľuje súčasný smäd po zabíjaní a ľahostajnosť voči masakrom a genocídam (ako sa deje v Palestíne), v islame nachádzame prejavy tolerancie aj vo vojne: zákaz zrady, zabíjania detí, žien, starcov a nebojujúcich osôb.
Príkladom toho sú slová proroka Muhammada (mier s ním):
„Nezabíjajte dojča, dieťa, ženu ani starého muža.“ [Vyrozprával al-Bajhaqí]
A jeho výzva k láskavosti voči zajatcom, ktorí bojovali proti moslimom, a zákaz ubližovania im.
📚 Viac pozri v knihe: „Islamovo učenie a ako rieši minulé i súčasné problémy“.
“Islam's Teachings and How They Solve Past and Current Problems”.
Tretie: Zázraky a mimoriadne udalosti, ktoré vykonal Allah prostredníctvom proroka Mohameda (mier s ním), aby boli dôkazom Božej podpory pre neho. Tie sa delia na:
• Hmotné (fyzické) zázraky, ako napríklad: vytekanie vody z jeho prstov (mier s ním), ktoré zohralo dôležitú úlohu pri záchrane veriacich pred smrťou smädom pri viacerých príležitostiach.
• Nehmotné (duchovné) zázraky, ako napríklad:
Jeho vyslyšané modlitby, ako jeho modlitba za dážď.
Prorok Mohamed (mier s ním) predpovedal mnohé neviditeľné (budúce) udalosti, ako napríklad:
jeho proroctvo o budúcich výbojoch Egypta, Konštantínopolu a Jeruzalema a o rozšírení islamskej vlády, predpovedal aj dobytie mesta Aškelon v Palestíne a jeho pripojenie ku Gaze (historicky známe ako Gaza Aškelon), prostredníctvom svojho výroku:
„Najlepší z vášho džihádu je stráženie hraníc, a ten najlepší je v Aškelone.“ [Silsilat al-Aḥādīth aṣ-Ṣaḥīḥa od Al-Albáního]
– čo jemne naznačuje, že toto miesto spomenuté v hadíse bude v budúcnosti miestom veľkého džihádu, ktorý si vyžiada veľkú trpezlivosť od ušľachtilých bojovníkov prostredníctvom vytrvalosti a obrany na ceste k Allahovi. Všetko, čo prorok predpovedal, sa splnilo.
Prorok Mohamed (mier s ním) tiež predpovedal mnohé vedecké fakty pred viac než 1400 rokmi, ktoré boli modernou vedou neskôr potvrdené.
Príkladom je jeho výrok:
„Keď uplynie 42 nocí nad kvapkou (semena), Allah k nej vyšle anjela, ktorý ju sformuje a stvorí jej sluch, zrak, kožu, mäso a kosti...“ [Rozpráva Muslim].
- Moderná veda objavila, že na začiatku siedmeho týždňa, konkrétne od 43. dňa po oplodnení, sa začína formovať kostra embrya a začínajú sa objavovať ľudské črty, čo presne zodpovedá tomu, čo povedal prorok Mohamed (mier s ním).
• Zázrak Koránu (najväčší zázrak, ktorý zostane až do Dňa súdu), so svojím jedinečným štýlom, ktorému výreční Arabi nedokázali vytvoriť ani len jednu súru podobnú jeho najkratšej súre.
Svätý Korán spomína mnohé veci z nepoznaného sveta. Toto bolo dôvodom prijatia islamu mnohými vedcami z rôznych oblastí vedy [Medzi tými, ktorí verejne vyjadrili hlboké obdivovanie astronomickým faktom v Svätom Koráne, je prof. Yoshihide Kozai, riaditeľ Tokijského observatória v Japonsku]. Príkladom toho je zmienka, že Všemohúci Allah bude pokračovať v rozširovaní vesmíru, ako je uvedené v Jeho slove: „A nebo sme vybudovali silou, a veru ho rozširujeme.“ [Ad-Dháriját: 47]. Toto nebolo vedecky objavené až v modernej dobe. Aké presné sú slová Svätého Koránu a jeho výzva k poznaniu a premýšľaniu!
Prvé zjavenie, ktoré Allah zoslal z veršov Koránu, bolo Jeho slovo: „Čítaj v mene svojho Pána, ktorý stvoril“ [Al-ʻAlaq: 1]. Čítanie je cestou k poznaniu a porozumeniu, a teda k rozvoju ľudstva vo všetkých oblastiach života.
📚 Viac pozri v knihe: „Islam a objavy modernej vedy ako dôkazy a svedectvá o prorockej misii Muhammada (mier s ním)“.
“Islam and the Discoveries of Modern Science as the evidence and proofs of the prophethood and messengership of Muhammad (peace be upon him)”.
Logická poznámka: Uvedené predstavuje spravodlivé kritérium, ktoré môže pochopiť každá myseľ na rôznych úrovniach, aby rozpoznala dôveryhodnosť ktoréhokoľvek proroka alebo posla a teda pravdivosť jeho výzvy a posolstva.
• Ak by sa Žida alebo kresťana spýtali: „Prečo veríte v prorockú misiu konkrétneho proroka, keď ste neboli svedkom jeho zázrakov?“, odpoveďou by bolo: „Pretože existuje nepretržité svedectvo prenášačov jeho zázrakov.“
Táto odpoveď logicky vedie k viere v proroka Muhammada (mier s ním), pretože nepretržité svedectvá o jeho zázrakoch sú početnejšie ako o ktoromkoľvek inom prorokovi.
Okrem vyššie uvedeného, prostredníctvom jeho životopisu, ktorý Allah zachoval, sa stáva pravdivosť jeho výzvy zjavnou:
1. Jeho neustála snaha praktizovať to, k čomu vyzýval, vrátane uctievania, vznešených učení a ušľachtilých mravov, spolu s jeho zbožnosťou a asketizmom voči tomuto pominuteľnému svetu.
2. Prorok Muhammad (mier s ním) odmietol ponuky obyvateľov Mekky na bohatstvo, kráľovskú moc, česť a manželstvo s ich najvznešenejšími dcérami výmenou za to, že by opustil svoju výzvu (k jednote Allaha, čistému uctievaniu Jeho, odmietnutiu modloslužby, prikazovaniu dobra a zakazovaniu zla), pričom znášal ťažké utrpenie spôsobené nepriateľstvom, prenasledovaním a neskôr vojnami zo strany svojho ľudu kvôli svojej výzve (mier s ním).
3. Jeho horlivosť učiť svojich spoločníkov a svoj národ, aby to s chválou voči nemu nepreháňali. Povedal: „Nepreháňajte v chvále voči mne, ako preháňali kresťania voči synovi Márie. Som len služobník, preto povedzte: Služobník Allaha a Jeho posol.“ [Sahíh al-Buchárí]
4. Allahova ochrana mu bola daná, kým neodovzdal svoje posolstvo, a Allah ho potešil tým, že mohol založiť islamský štát.
Nie je toto všetko dostatočným dôkazom toho, že je pravdovravný vo svojej výzve a že je poslom od Allaha?
Všimneme si, že fráza „a prišiel s desiatimi tisíckami svätých“ v 5. Mojžišovej 33:2 bola v arabskom texte vynechaná po fráze [a zažiaril z vrchu Fárán], čo pripomína proroctvo o prorokovi Muhammadovi (mier s ním), podobne ako východ slnka a žiarenie jeho svetla na obzore.
V Prvej knihe Mojžišovej (21:21) sa uvádza: „A on – Izmael – býval na púšti Fárán“, a je známe spoľahlivým podaním, že Izmael (mier s ním) žil v krajine Hidžáz. Z toho vyplýva, že vrchy Fárán sú vrchy Hidžázu v Mekke. Tým pádom sa táto pasáž výslovne vzťahuje na proroka Muhammada (mier s ním), keď prišiel ako víťaz do Mekky bez preliatia krvi, odpustil jej ľudu a sprevádzalo ho desaťtisíc spoločníkov. Táto vynechaná časť [a prišiel s desiatimi tisíckami svätých] je potvrdená v preklade King James Version, American Standard Version a Amplified Bible.
Taktiež v pútnickej piesni v (Žalmoch 84:6) bolo slovo (Baka) nahradené v arabskom texte, aby sa výslovne neodkazovalo na púť do Ka'by v (Mekke), vlasti proroka Muhammada (mier s ním), keďže (Mekka) sa nazýva (Baka).
Spomína sa v Koráne ako (Bakka) v [Áli Imrán: 96], a tento text je potvrdený v King James Version a iných verziách ako [údolie Baka], kde prvé písmeno slova [Baka] je veľké, čo naznačuje, že ide o vlastné meno – a vlastné mená sa neprekladajú.
📚 Viac nájdete v knihe: „Muhammad (mier s ním) je skutočne prorokom Allaha“
“Muhammad (Peace be upon him) Truly Is the Prophet of Allah”.
Umernenosť a univerzálnosť islamu:
Islam je náboženstvo pokoja, ktoré objíma všetkých ľudí, uznáva ich práva a vyzýva k viere vo všetkých Božích prorokov.
• Islam prichádza s vyváženosťou vo všetkom, najmä v otázkach viery, pričom sa zaoberá najzásadnejšou otázkou v kresťanstve – otázkou Krista (mier s ním). Islam vyzýva k:
Viere v prorocké poslanie Ježiša Krista (mier s ním), zázrak jeho narodenia a zázrak jeho reči v kolíske – ako znamenie od Allaha na očistenie jeho matky od toho, čo jej židovstvo neprávom prisúdilo (obvinenie z nemorálnosti), ako jej poctu a ako dôkaz jeho prorockého a poslaneckého poslania v budúcnosti.
Z logického hľadiska: Toto je rozumné a vyvážené vyjadrenie – bez nedbanlivosti judaizmu, ktorý poprel poslanie Krista (mier s ním), ohováral ho, pripisoval jeho narodenie cudzoložstvu a urážal jeho matku, a zároveň bez preháňania kresťanstva, ktoré mu pripísalo božskosť.
Čo to objasňuje z racionálneho hľadiska:
• Tak ako čistá prirodzenosť a zdravý rozum nemôžu prijať myšlienku spojenia ľudskej prirodzenosti so zvieracou prirodzenosťou (napríklad manželstvo človeka s kravou alebo iným zvieraťom) s cieľom vytvoriť bytosť, ktorá by kombinovala obidve prirodzenosti, ako napríklad bytosť napoly človek a napoly krava – pretože by to bolo zníženie a poníženie hodnoty človeka, hoci obaja (človek aj zviera) sú stvorené bytosti – rovnako čistá prirodzenosť a zdravý rozum nemôžu prijať myšlienku spojenia Božskej prirodzenosti s ľudskou prirodzenosťou za účelom vytvorenia bytosti, ktorá by kombinovala božské a ľudské, pretože by to znamenalo znehodnotenie a znevažovanie Boha. Medzi Bohom a človekom je totiž obrovský rozdiel – najmä keď sa verí, že táto bytosť sa narodila z ľudských pohlavných orgánov, a obzvlášť, ak sa viera zakladá na ukrižovaní, zabití a pochovaní po potupe a ponížení (ako je pľutie, fackovanie, vyzliekanie a podobne). Takáto ponižujúca predstava sa nezlučuje s veľkosťou a vznešenosťou Boha.
• Je známe, že Kristus (mier s ním) jedol jedlo a potreboval sa vyprázdniť, čo nie je vlastné Bohu, aby bol opisovaný takým spôsobom alebo aby sa vtelením stal stvorenou bytosťou, ktorá spí, močí, vylučuje, a nesie vo svojom žalúdku nečisté výkaly.
• Tak ako malá, obmedzená nádoba nemôže pojať vody oceánov, nie je prijateľné tvrdiť, že Boh by mohol byť obsiahnutý v lone slabej stvorenej bytosti.
• Tak ako nie je rozumné, aby niekto niesol hriech iného, aj keby to bol jeho otec alebo matka – a to je uvedené aj v kresťanstve: „Otcovia nebudú usmrtení pre synov a synovia nebudú usmrtení pre otcov; každý zomrie za svoj vlastný hriech“ (Deuteronomium 24:16), a tiež: „Duša, ktorá hreší, zomrie. Syn neponesie vinu za otca a otec neponesie vinu za syna. Spravodlivosť spravodlivého bude pripísaná jemu a bezbožnosť bezbožného bude pripísaná jemu“ (Ezechiel 18:20). Rovnako teda nie je logické, aby potomkovia Adama niesli hriech, ktorý nespáchali, kvôli Adamovmu prestúpeniu. Preto je myšlienka dedičného hriechu odmietnutá samotným vyhlásením Biblie, a teda aj koncept zmierenia je chybný, pretože je založený na nelogickej predstave.
• Ak predpokladáme, že odpustenie od Boha za Adamovu neposlušnosť (ktorá bola len zjedením zakázaného ovocia) si vyžadovalo ukrižovanie a zabitie, prečo by nebolo ukrižovanie a zabitie pre samotného Adama, ktorý zhrešil, namiesto Krista – ktorý bol kazateľom, spravodlivým učiteľom, oddaným a starostlivým synom svojej matky? A nielen to – ale tiež tvrdenie, že je potrebné ukrižovať a zabiť samotného Boha, ktorý sa vraj vteliť do ľudskej podoby?!
• A čo veľké hriechy a zločiny, ktoré ľudia spáchali po Adamovi? Znamená to, že by bolo potrebné ďalšie ukrižovanie a zabitie Boha v novej ľudskej podobe? Ak by to tak bolo, ľudstvo by potrebovalo tisíce Kristov, aby plnili údajnú úlohu zmierenia.
• Prečo by Boh neodpustil Adamovu neposlušnosť (ak sa kajal a oľutoval), tak ako odpúšťa ostatné hriechy? Vari nie je toho schopný? Isteže, je.
• Ak sa tvrdenie o Kristovom božstve zakladá na jeho narodení bez otca, čo povieme o Adamovi, ktorý sa narodil bez otca aj matky?
• A ak sa tvrdenie o Kristovom božstve zakladá na jeho zázrakoch, čo potom povieme o prorokovi Mohamedovi (mier s ním) a iných prorokoch, ktorí taktiež konali mnohé zázraky? Vari sú aj oni považovaní za bohov? Samozrejme že nie.
Existuje aj dôležité logické objasnenie:
Keďže prirodzenosť Krista, o ktorom kresťanstvo tvrdí, že je božským vykupiteľom, je buď smrteľná, alebo nesmrteľná, z toho vyplýva nasledovné:
1. Ak je Kristova prirodzenosť smrteľná: potom nie je Bohom, a teda tvrdenie, že bol Bohom a zároveň vykupiteľom, je neplatné.
2. Ak je Kristova prirodzenosť nesmrteľná, pretože je Bohom, potom nezomrel — a teda nedošlo k žiadnemu vykúpeniu.
To, čo sme logicky vysvetlili o neplatnosti viery v zjednotenie božskej a ľudskej prirodzenosti za účelom vytvorenia bytosti, ktorá kombinuje obe prirodzenosti v ľudskej podobe — ako v prípade Krista — sa rovnako vzťahuje na to, čo iné spoločnosti tvrdili v rôznych obdobiach, ako napríklad Krišna v Indii, Buddha vo východoázijských spoločnostiach a Horus medzi starovekými Egypťanmi, ktorého príbeh je starší ako príbeh Krista.
Tak sa ukazuje, že táto viera nie je ničím iným ako prevzatým konceptom z vier starovekých národov — zobrazovaným v rôznych podobách príbehov, mýtov a legiend — bez akéhokoľvek pevného základu vo zjavení od Boha alebo rozumných dôkazoch.
• Ujasnenie:
Kresťanstvo tvrdí, že Kristus (nech je s ním pokoj) je Boh, hoci to on nikdy ani raz jasne nepovedal v žiadnom evanjeliu, napríklad slovami: „Ja som Boh“ alebo „uctievajte ma“, a ani to nikdy nenaučil svojich učeníkov. Naopak, v (Matúšovi 21:11) sa uvádza, že Kristus (pokoj s ním) je prorok, ako nasleduje:
„Zástupy odpovedali: Toto je Ježiš, prorok...“
A taktiež on (pokoj s ním) naučil svojich učeníkov modliť sa poklonením sa tvárou k zemi, ako v (Matúšovi 26:39).
Komu sa klaňal? Nebol to jeho Boh?! — Presne takto sa modlíme v islame.
Kristus taktiež naučil svojich učeníkov zdraviť sa pozdravom pokoja, ako v (Jánovi 20:21, 26), čo je rovnaký pozdrav ako v islame, kde sa hovorí: „Pokoj s tebou“, a odpoveď znie: „Aj s tebou pokoj.“
Mnohí ľudia po prijatí islamu hovoria:
„Teraz sme lepší kresťania, než sme boli predtým, pretože nasledujeme skutočné učenie Krista.“
Objasňujeme:
V Koráne je celá kapitola nazvaná Súra Mária, ktorá vzdáva poctu Kristovi a jeho matke (nech je s nimi pokoj) spôsobom, aký v Biblii nenájdeme.
Islam povyšuje postavenie Krista Ježiša a jeho matky a vyzýva k viere v neho ako v vznešeného proroka poslaného Bohom, a tiež k nasledovaniu jeho učenia, keďže je v súlade s učením islamu, ktoré priniesol prorok Muhammad (pokoj s ním).
📚 Odporúčame pozrieť si tieto knihy:
„Tichý dialóg medzi kresťanom a moslimom“
„Prečo si vybrať islam ako náboženstvo?“
“A Quiet Dialogue Between a Christian and a Muslim.”
And the book: “Why choose Islam as a religion?”
Záverom: Keďže prezentácia bola objektívna a zhoduje sa s jasným rozumom, ktorým nás Boh obdaril na rozlíšenie pravdy a nepravdy, a tiež so snahou čistých duší po vznešenej viere — vyvstáva otázka pre každého, kto poznal pravdu na základe dôkazov pravdivosti výzvy proroka Muhammada a islamu, ale ešte neuveril:
• Čo ti bráni úprimne uvažovať o islame a zvážiť, či ti poskytuje odpovede na tvoje otázky — najmä tie, ktoré sa týkajú viery v Boha — ktoré si v iných náboženstvách nenašiel?
Veď pred Bohom budeš zodpovedný za svoju vieru a hľadanie pravdy v tvojich rozhodnutiach.
• Akú ujmu utrpím, ak si vyberiem islam, ktorý mi poskytuje logické a jednoduché odpovede na všetky moje otázky bez nátlaku na prijatie určitého konceptu — a zároveň nestratím vieru v Krista (pokoj s ním), ktorého postavenie a lásku si zachovám, ale správnym spôsobom, ktorý je v súlade s prirodzenosťou a neodporuje jasnému rozumu, pričom verím vo všetkých prorokov?
Nech nás všetkých Boh vedie k tomu, čo je dobré a správne.